Koncept informačného vnímania informácií zmyslovými typmi informácií. Pojem a typy informácií Typy informácií vnímaných počítačom

Typy informácií

Vnímanie informácií osobou

Človek vníma informácie o objektoch okolitého sveta pomocou zmyslov: zrak, sluch, čuch, chuť, dotyk. Takmer 90 % informácií človek prijíma prostredníctvom orgánov zraku, asi 9 % prostredníctvom orgánov sluchu a iba 1 % prostredníctvom ostatných zmyslov (čuch, chuť, hmat).

V závislosti od spôsobov, akými človek vníma informácie, sa rozlišujú nasledujúce typy informácií.

Vizuálne (vizuálne 2) informácie - informácie vnímané orgánmi zraku (očami), t.j. čo sa dá „vidieť“. Vďaka videniu telo dostáva informácie o veľkosti, tvare, farbe, zmene polohy a ďalších vlastnostiach a pôsobení predmetov v okolitom svete. Tento typ informácií človek dostáva z textov kníh, kresieb a fotografií, zemepisných máp, filmov atď.

Zvuková informácia - informácia vnímaná sluchovými orgánmi (ušami), t.j. čo sa dá „počuť“. Takouto informáciou je ľudská reč, hudba, rôzne signály a zvuky (napríklad zvonenie telefónu, poplašný signál, hluk idúceho auta).

Informácie o pachoch – informácie vnímané čuchovými orgánmi (nachádzajú sa v nosovej dutine), t.j. niečo, čo sa dá „očuchať“. Pomocou týchto orgánov človek reaguje na prchavé molekuly látky a vníma informácie o pachoch.

Všeobecne sa uznáva, že človek rozlišuje asi 10 000 pachov a nie každý si môže vybrať vhodný názov. Arómu jahôd napríklad vytvára 40 rôznych látok. Americkí chemici zostavili ich zoznam a vypočítali ich počet

Z latinského visualis – vizuálny.

Pokus o umelú obnovu jahodovej arómy vyústil do zmesi, ktorá vydávala štipľavý gumový zápach.

Človek si zapamätá toľko pachov, koľko dokáže rozlíšiť.

Chuťové informácie – informácie vnímané chuťovými orgánmi (nachádzajú sa v ústnej dutine), t.j. čo môžeš vyskúšať". Predpokladá sa, že človek vníma len štyri základné chute: sladkú, kyslú, slanú, horkú. Všetky ostatné príchute sa získavajú kombináciou týchto štyroch.

Citlivosť jazyka nie je rovnaká na „rôzne chute“. Na prvom mieste sú najčastejšie horčiny. To je presne ten prípad, keď mucha v masti pokazí sud medu. Chuť takých horkých látok, ako je chinín a strychnín, je skutočne zreteľne vnímaná pri zriedení 1:100 000 alebo viac (to je asi čajová lyžička látky zriedenej v 500 kilogramoch vody!).

Hoci celková plocha všetkých pachových buniek je menšia ako chuťových buniek (len 2,5 cm2), čuch je asi 10 000-krát silnejší ako schopnosť vnímať chuť.

Hmatové informácie – informácie vnímané orgánmi hmatu (nachádzajú sa v koži, svaloch, šľachách, slizniciach pier, jazyku a pod.), t.j. niečo, čoho sa dá „dotknúť“. Pomocou dotyku človek dostáva informácie o tvare a veľkosti predmetu, vlastnostiach jeho povrchu (hladký, rebrovaný, drsný a pod.), teplote, vlhkosti, polohe a pohybe predmetu v priestore atď.

Na získanie presnejších informácií o objektoch okolitého sveta človek používa rôzne zariadenia. Napríklad teplomer sa používa na meranie teploty objektu, pravítko sa používa na meranie veľkosti objektu. Na meranie množstva svetla v triede sa používa merač svetla. Existujú zariadenia, ktoré detekujú dym v miestnosti v prípade požiaru.

Reprezentácia informácií osobou

Prijaté informácie môžu byť prezentované rôznymi spôsobmi, v rôznych formách. Od pradávna ľudia prenášajú informácie pomocou výrazov tváre, gest, reči, kresieb, záznamov. S príchodom fotografie a kina, rozhlasu a televízie sa objavili nové možnosti výmeny informácií medzi ľuďmi a ich prenos z generácie na generáciu.

V závislosti od formy prezentácie informácií sa rozlišujú nasledujúce typy informácií.

Textová informácia - informácia prezentovaná vo forme záznamu sekvencie znakov. Takýmito symbolmi môžu byť písmená abecedy rôznych jazykov, interpunkčné znamienka, čísla a znaky aritmetických operácií, symboly na zaznamenávanie poznámok a iné. Napríklad texty kníh, notový zápis hudobných diel, symboly znamení zverokruhu atď.

Grafické informácie – informácie prezentované vo forme obrázka (napríklad kresby, schémy, fotografie, grafy atď.).

Zvukové informácie - informácie prezentované vo forme zvuku (napríklad ústne správy, hudobné diela, informačné signály atď.).

Video informácie - informácie prezentované vo forme meniaceho sa obrazu (napríklad filmy, karikatúry).

Veľmi často sa využívajú kombinované formy podávania informácií, ktoré kombinujú viaceré z vyššie uvedených foriem. Napríklad filmy majú zvuk a kresby môžu obsahovať textové nápisy atď.

Otázky a úlohy:

1. Uveďte zmyslové orgány, pomocou ktorých človek vníma informácie o objektoch okolitého sveta.

Uveďte typy informácií podľa toho, ako ich človek vníma. Doplňte svoju odpoveď príkladmi.

Vymenujte vlastnosti predmetu „harmanček“, ktoré možno: a) vidieť; b) počuť c) čuchať d) vyskúšať d) dotýkať sa.

Pomenujte zariadenia, ktoré „pomáhajú“ človeku: a) vidieť; b) počuť c) čuchať d) vyskúšať d) dotýkať sa.

Uveďte spôsoby, akými si ľudia môžu navzájom vymieňať informácie.

Uveďte typy informácií v závislosti od formy ich prezentácie.

Aké informácie sa nazývajú text? Uveďte príklady.

Aké informácie sa nazývajú grafické? Uveďte príklady.

Aké informácie sa nazývajú zvuk? Uveďte príklady.

Aké kombinované formy prezentácie informácií poznáte. Svoju odpoveď zdôvodnite.

Nosiče informácií

Od staroveku sa človek stretáva s potrebou uchovávať informácie a odovzdávať ich z generácie na generáciu. Spočiatku si človek ukladá informácie o objektoch okolitého sveta do vlastnej pamäte. Nositeľom informácií je v tomto prípade ľudský mozog.

Pamäťové médium je objekt používaný na ukladanie a prenos informácií.

Neustále hromadenie veľkého množstva informácií, potreba ich využívania a odovzdávania ďalším generáciám vedie k vzniku a rozvoju nových nosičov informácií.

Naši dávni predkovia nám zanechali informácie o sebe a svojich vedomostiach v podobe skalných malieb v jaskyniach, kde žili. Informácie sa prenášali ústne vo forme príbehov, legiend, piesní. Postupom času sa objavili kompaktnejšie médiá, ktoré pri menších rozmeroch umožňovali uchovávať viac informácií o okolitom svete: hlinené tabuľky, tabuľky, papyrus, pergamen. Vynález papiera a tlače otvoril novú éru v uchovávaní a šírení informácií.

Rozvoj vedy a techniky v 19. – 20. storočí viedol k vzniku médií ako fotografický a filmový film, gramofónové platne, magnetické pásky, kompaktné disky. V súčasnosti sa pomocou rádia, televízie, počítačov prenáša obrovské množstvo informácií do všetkých kútov Zeme. V pamäti moderného počítača môžu byť uložené akékoľvek informácie: textové, grafické, zvukové a obrazové informácie.

Otázky a úlohy:

Čo je nosič informácií? Uveďte príklady

Na čo slúžia médiá?

Informatika ... o informácie a ich vlastnosti o procesy n ukladanie ... n spracovanie ... n prenos informácií pomocou počítačov. Francúzsky: informatique = informácie + automatika Angličtina: informatika computer + science = informatika 2

Informácia je ... akákoľvek informácia o svete, ktorú človek prijíma zmyslami: n oči (zrak, 90 percent informácií) nn uši (sluch) jazyk (chuť) nos (čuch) pokožka (hmat) latinsky: informatio - vysvetlenie , detaily 3

Informácie sú ... "Informácie sú informácie, nie hmota a nie energia." N. Wiener, „Kybernetika alebo riadenie a komunikácia u zvierat a strojov“ Informácie sú jedným zo základných pojmov vo vede (ako hmota, energia), preto neexistuje jasnejšia definícia: § nemožno vyjadriť prostredníctvom jednoduchších pojmov § je vysvetlený iba na príkladoch alebo v porovnaní s inými konceptmi 4

Typy informácií o Symbol (znak, gesto) o Text (pozostáva zo symbolov, dôležité je ich poradie) CAT TOK o Numerické informácie o Grafické informácie (kresby, maľby, kresby, fotografie, schémy, mapy) o Zvuk o Hmatové informácie (dotykové ) o Chuť o Čuch 5

Informácie v neživej prírode Informačný poriadok, organizácia, heterogenita q Uzavreté systémy (žiadna výmena informácií a energie s okolím): poriadok (viac informácií) chaos (menej informácií) q Otvorené systémy (možný nárast informácií): HHO atómy vodíka a molekula kyslíka OHH voda hviezdny prach galaxia 6

Informácie vo voľnej prírode q Živé organizmy sú otvorené systémy. q Jednobunkové organizmy využívajú informácie o teplote a chemickom zložení. q Nárast komplikácií v informáciách. ľahká organická hmota! oxid uhličitý CO 2 voda H 2 O glukóza C 6 H 12 O 6 fotosyntéza kyslík O 2 q Živočíchy vnímajú informácie zmyslami. 7

Informácie v biológii § Signály prenášajú informácie zo zmyslových orgánov do mozgu: § Dedičná informácia (molekula DNA): 9

Informácie v technike § stabilizačné systémy: t° snímač regulátora ohrievača t° § riadiace systémy programov parný sústruh 10

Informácie v technológiách § roboty (majú senzory, ktoré nahrádzajú zmysly - zrak, sluch, hmat) Lunokhod Asimo (Honda) § počítače - špeciálne zariadenia na ukladanie, prenos a spracovanie informácií § automatizované systémy predaja lístkov (ACS "Express") § Internet - globálny informačný systém 11

Vlastnosti informácií Informácie by mali byť objektívne (nezávislé na názoroch nikoho) „Vonku je teplo“, „Vonku je 28°C“. n zrozumiteľné (anglicky?) n užitočné (príjemca si rieši svoje problémy) n spoľahlivé (správne) dezinformácie, zasahovanie, fámy, príbehy n relevantné - mali by byť momentálne dôležité (počasie, zemetrasenie) zastarané, nepotrebné n úplné (dostatočné na prijatie správne rozhodnutie) „Koncert bude večer“, príbeh 12

Informačné procesy o Ukladanie n mozog, papier, kameň, brezová kôra, ... n Pamäť PC, diskety, pevné disky, CD, DVD, magnetické pásky o Spracovanie n vytváranie nových informácií n kódovanie - zmena formy, zápis do niekt. znakový systém (vo forme kódu) n vyhľadávanie n triedenie - usporiadanie prvkov zoznamu v danom poradí o rušenie zdroja prenosovej informácie komunikačný kanál prijímač informácií 14

Kódovanie informácií Kódovanie je záznam informácií pomocou nejakého znakového systému (jazyka). ? Prečo kódovať informácie? kódovacie údaje (kód) Informácie sa prenášajú, spracúvajú a ukladajú vo forme kódov. 101010 prenos proti rušeniu (špeciálne metódy kódovania) dáta (kód) 11111100010 prenosové spracovanie úložisko 15

Jazyky Jazyk je znakový systém používaný na ukladanie a prenos informácií. n prirodzený (ruština, angličtina, ...) existujú pravidlá a výnimky n formálny (prísne pravidlá) program qq; begin writeln("Ahoj!"); koniec. Gramatika sú pravidlá, podľa ktorých sa slová skladajú zo znakov abecedy. Syntax sú pravidlá, podľa ktorých sú vety zostavené zo slov. 16

Kódovacia úloha 1. Zakódujte svoje meno do morzeovky. VASYA! Kód je nerovnomerný, potrebujete oddeľovač! 17

Úloha kódovania 2. Zakódujte svoje meno pomocou tabuľky kódov (Windows-1251): 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 ABCDEFC X C W W Y Y L E YU Ya Vasya! B A C I C 2 C 0 D 1 DF Kód je jednotný, oddeľovač NIE JE potrebný! osemnásť

Kódovanie: ciele a metódy Text: § v Rusku: Ahoj, Vasya! § Windows-1251: CFF 0 E 8 E 2 E 52 C 20 C 2 E 0 Z 1 FF 21 § prevod do zahraničia (prepis): Privet, Vasya! § Skratka: § Šifrovanie: Rsigzhu-!Gbta” ? Čísla: Ako šifrované? § pre výpočty: 25 § slovom: dvadsaťpäť § Rímsky systém: XXV ! Informácie (význam správy) môžu byť zakódované mnohými spôsobmi! 19

Jednotky merania 1 bit (dvojková číslica, dvojková číslica) je množstvo informácií, ktoré získame pri výbere jednej z dvoch možných možností (otázka: „Áno“ alebo „Nie“?) Príklady: Je táto stena zelená? Áno. Dvere sú otvorené? nie Dnes voľný deň? nie Je to nové auto? Nový. Dáte si čaj alebo kávu? Káva. 21

Ak je viac možností ... "Áno" alebo "Nie"? 2 možnosti - 1 bit 4 možnosti - 2 bity 8 možností - 3 bity? Zmení sa množstvo informácií, ak okamžite ukážete na požadované lietadlo? 22

Prevod na iné jednotky 25 KB = =25 1024 bajtov =25 1024 8 bitov =25: 1024 MB =25: 1024=25: 10242 GB =25: 1024: 1024= 25: 10243 TB jednotky 40 veľkých jednotiek delenie veľkých jednotiek

Src="https://site/presentation/150632667_184504194/image-27.jpg" alt="(!JAZYK:Previesť na iné jednotky Porovnať (uveďte znak alebo =): 3 bajty ="> Перевод в другие единицы Сравните (поставьте знак или =): 3 байта = 24 бита 1000 байт!}

Úlohy: text Koľko miesta v pamäti by sa malo prideliť na uloženie vety Hello, Vasya! n spočítajte všetky znaky vrátane interpunkcie a medzier (tu je 13 znakov) n ak neexistujú žiadne ďalšie informácie, potom spočítajte, že 1 znak zaberá 1 bajt n v kódovaní UNICODE 1 znak zaberá 2 bajty Odpoveď: 13 bajtov alebo 104 bitov (v UNICODE: 26 bajtov alebo 208 bitov) 42

Úlohy: text Koľko miesta by sa malo vyhradiť na uloženie 10 strán knihy, ak má každá strana 32 riadkov po 64 znakoch? Riešenie: n na 1 strane 32 64=2048 znakov n na 10 stranách 10 2048=20480 znakov n každý znak zaberá 1 bajt Odpoveď: n 20480 bajtov alebo ... n 20480 8 bitov alebo ... n 20480: 1024 kb = 1 43 kB

Vnímanie informácií osobou

Snežana Ivanová

Vnímanie je proces reflexie vo vedomí osobnosti javov a predmetov v súhrne ich vlastností, stavov, zložiek.

Život moderného človeka je ťažké si predstaviť bez informácií. Médiá sú doslova preplnené všemožnými udalosťami, ktoré môžu človeka zaujať. K dnešnému dňu nechýbajú informácie v žiadnej oblasti; naopak, je ho nadbytok. Ľudia sú často zmätení v rovnakých pojmoch, pretože informácie o tej istej téme môžu byť protichodné. Preto, aby ste pochopili zložitú problematiku, musíte si niekedy naštudovať veľa rôznych pozícií.

Vnímanie- ide o proces odrazu vo vedomí osobnosti javov a predmetov v súhrne ich vlastností, stavov, zložiek. Tento proces je úzko spojený so zmyslovými orgánmi, pretože akékoľvek informácie prijímame prostredníctvom účasti zrakových, sluchových a iných vnemov.

Proces vnímania informácií Ide o vysoko organizovanú vnútornú prácu, na ktorej sa podieľajú všetky duševné procesy: pozornosť, predstavivosť, pamäť, myslenie. Aby boli informácie vstupujúce do mozgu lepšie asimilované, musia byť realizované alebo pochopené. Vnímanie len plní funkciu akéhosi vodiča medzi novou informáciou a jej uvedomovaním.

Ľudské vnímanie informácií prebieha na niekoľkých úrovniach. Všetky, tak či onak, ovplyvňujú zmysly a sú spojené s kognitívnymi procesmi.

Kanály vnímania informácií

Pod kanály vnímania pochopiť prevládajúcu orientáciu na jeden zmyslový orgán, čo zabezpečuje lepšiu asimiláciu prichádzajúcich informácií. Stojí za zváženie skutočnosť, že každý človek má svoje vlastné individuálne zameranie. Niekomu na zvládnutie stačí látku prečítať raz, inému je potrebné vypočuť si lektora na rovnakú tému atď.

• vizuálny kanál. Zameriava sa na asimiláciu informácií tým, že sa viac zameriava na vizuálne obrazy. Osoba, ktorá je ovládaná týmto kanálom vnímania, má vysokú schopnosť absorbovať informácie čítaním. V tomto prípade stačí, aby si človek prečítal materiál a informácie sa pevne „zafixovali“ v mozgu. Nie je potrebné prerozprávať, čo čítate alebo zdieľate s ostatnými. Ak je informácia sama o sebe kontroverzná, vyvoláva doplňujúce otázky, vyvoláva spor, potom sa jednotlivec možno bude musieť podrobne zoznámiť s rôznymi názormi, aby si vytvoril vlastný názor.
• audio kanál. Je zameraná na asimiláciu informácií sústredením sa hlavne na sluchové obrazy. Ak tento kanál vnímania prevláda, človek má vysokú schopnosť zapamätať si počúvaním požadovaného materiálu. Študenti, ktorým dominuje sluchový kanál, dokonale vstrebajú informácie ponúkané počas prednášky a možno sa doma nič nenaučia - všetko sa im tak ľahko usadilo v hlave, takže nezostávajú žiadne otázky navyše! Ak sa vyskytnú ťažké chvíle, materiál je zložitý a nezrozumiteľný, takýto človek sa zvyčajne snaží okamžite objasniť dôležité detaily a vyriešiť ich na mieste tak, že sa lektorovi pýtajú vhodné otázky.
• kinestetický kanál. Je zameraná na asimiláciu informácií zameraním sa hlavne na fyzické vnemy. Kinestetické vnímanie úzko súvisí s orgánmi dotyku, takže takáto osoba sa musí počas rozhovoru dotýkať partnera. Vôňa a chuť sú pre túto osobu tiež prvoradé - najviac si všíma detaily a svoje pocity. Ak sa človeka spýtate, čo sa s ním deje, bude vedieť opísať svoje emócie farbami, rozpoznať ich skutočné prejavy.
• digitálny kanál. Je zameraná na asimiláciu informácií sústredením sa na abstraktné - logické obrazy. Takýto človek má tendenciu hľadať zmysel vo všetkom, rozložiť svoje vedomosti „na police“. Pre digitál je mimoriadne dôležité vedieť, za akým účelom vykonáva tú či onú akciu a čo z toho bude vyplývať. Má schopnosť predvídať situáciu, a preto je náchylný na plánovanie a hĺbkovú analýzu aktuálnych udalostí. Digitálni ľudia sa najčastejšie zaoberajú vedeckými aktivitami v živote.

Uvedené kanály vnímania vedú, ale okrem nich existujú aj iné: chuťové, čuchové, sémantické atď. V súlade s prezentovanými vlastnosťami každého z kanálov v psychológii sa rozlišujú tieto typy vnímania informácií: zrakové, sluchové, hmatové, verbálne. Každý z uvedených typov plne koreluje s vyššie uvedenými kanálmi vnímania informácií.

Percepčné vlastnosti

• Objektivita. Vyznačuje sa zameraním na vonkajší svet. Človek vždy zameriava svoju pozornosť na také veci, ktoré sa odrážajú v okolitom priestore. Nemusí ísť nevyhnutne o predmety a javy, ale aj o abstraktné pojmy. V každom prípade existuje hlboká duševná koncentrácia na jednu alebo druhú tému: každodennú, umeleckú alebo vedeckú.
• bezúhonnosť. Na rozdiel od pocitu, ktorý odráža individuálne vlastnosti predmetov a javov okolitého sveta, vnímanie tvorí jeho všeobecný obraz. Pozostáva z kombinácie rôznych vnemov a tvorí holistický pohľad na konkrétny predmet.
• Štrukturálnosť. Treba poznamenať, že ľudské vnímanie je usporiadané tak, že má schopnosť systematizovať materiál v určitom poradí, to znamená vyčleniť zo všeobecného toku prichádzajúcich informácií len to, čo bude v tomto prípade užitočné.
• Stálosť. Táto vlastnosť sa týka relatívnej stálosti vnímanej informácie za rôznych podmienok. Takže napríklad tvary predmetov, ich veľkosť, farba sa človeku zdajú rovnaké za rôznych životných podmienok.
• Zmysluplnosť. Predmety a javy človek nielen vníma, ale robí to zmysluplne, cieľavedome, predvídajúc určitý výsledok a usiluje sa oň. Napríklad študenti počúvajú prednášku, aby úspešnejšie zložili test alebo skúšku, navštevujú hodiny umeleckej kultúry na sebavzdelávanie. Pri každom svojom konaní sa človek snaží konať zmysluplne, pretože inak nemožno vykonávať žiadnu činnosť.

Komplexné formy vnímania informácií

Pod formami vnímania informácií rozumieme niektoré kategórie, ktoré sú založené na reflexii a zameriavajú sa na hľadanie pravdy.

• Vnímanie priestoru. Každý z nás má veľmi individuálny prístup k vnímaniu priestoru. Ak nás prenesú na iné miesto, nebudeme sa vedieť okamžite zorientovať, kým nevyvinieme taktiku správania a nepochopíme, ako sa čo najlepšie správať. Jeden človek sa dokáže v meniacich sa podmienkach orientovať inak ako iný a každý má svoje vlastné vnímanie.
• Vnímanie času. Každý z nás má biologické hodiny, ktoré nám pripomínajú, aby sme vykonali určité kroky. Existuje spoločná teória o "sovách" a "škovránkoch". Niekomu je ťažké sa ráno zobudiť, dokáže bdieť aj cez deň, iný potrebuje skoro vstávať a tiež ísť skoro spať. Ak sa otočíte na človeka na ulici s otázkou „Koľko je hodín?“, väčšina okamžite začne hľadať hodinky, ktoré by vám odpovedali. Medzitým každý vo vnútri zhruba vie, koľko je momentálne hodín. To je dôvod, prečo je proces plánovania akéhokoľvek podnikania možný a predpovedá rôzne situácie ešte skôr, ako sa stanú v skutočnosti.
• Vnímanie pohybu. Dojmy z pohybu vznikajú čisto individuálne. Niekomu stačí predkloniť hlavu, zaujať primeranú polohu tela, aby sa vytvorila ilúzia, že v priestore dochádza k pohybu. Vnímanie pohybu je fixované mozgom a realizuje ho jedinec prostredníctvom vestibulárneho aparátu a vlastných myšlienok, subjektívnych nálad.
• Vnímanie je zámerné a neúmyselné. Tieto formy sa navzájom líšia účasťou vedomia na vnímaní akýchkoľvek predmetov. V opačnom prípade ich možno stále nazývať nedobrovoľnými a svojvoľnými. V prvom prípade sa vnímanie uskutočňuje v dôsledku vonkajších okolností, ktoré upútali pozornosť človeka, a v druhom prípade ho vedie vedomie. Zámerné vnímanie sa vyznačuje jasným cieľom, určenými úlohami, jasnou štruktúrou a dôslednosťou pri realizácii všetkých potrebných krokov.

Vlastnosti vnímania informácií

Každý človek pristupuje k vnímaniu rovnakých udalostí a javov veľmi individuálne. Jeden predsa uvidí požehnanie v tom, čo sa deje, a druhý za daných okolností zvažuje trest pre seba. Okrem toho sa ľudia líšia aj v hlavných kanáloch vnímania informácií. Ak si niekto potrebuje prečítať študovaný materiál, potom je veľmi dôležité, aby ho iný počúval.

Pre vizuálne je mimoriadne dôležité, aby všetky informácie boli v jeho zornom poli. Je skvelé, ak máte možnosť zoznámiť sa s materiálom prostredníctvom čítania. Až keď vizuálny vidí, ako to vyzerá, čo si potrebuje zapamätať, je schopný skutočne vnímať.

Pre sluchové Vždy je lepšie si látku raz vypočuť, ako ju niekoľkokrát prečítať. Toto je typ vnímania, keď živé hovorené slovo nadobúda kolosálny význam. Pre ľudí, ktorí majú špičkový kanál sluchového vnímania, je vždy ľahšie absorbovať informácie na prednáškach alebo sa zúčastniť na seminároch.

Charakteristickým znakom kinestetiky je prirodzená potreba dotýkať sa všetkého rukami. Inak proces holistického vnímania nemôže pokračovať. Iba pomocou emócií, posilnených interakciou s ľuďmi alebo predmetmi, spoznávajú okolitú realitu. Takíto ľudia sú spravidla veľmi emocionálni a podliehajú rôznym aktivitám. Je medzi nimi množstvo umelcov, hudobníkov, sochárov, teda aj takých, ktorí sú schopní prežiť celý život v kontakte s predmetmi a dokonca si vytvárať svoju vlastnú realitu.

Digitálne náchylné na hĺbkovú analýzu súčasných udalostí. Toto sú v podstate skutoční myslitelia a filozofi. Pre nich musia byť nové informácie nevyhnutne predmetom abstraktno-analytického myslenia, plodu serióznej vnútornej práce spojenej s logickým zosúladením zložitých štruktúr. Ich hlavným cieľom je poznať pravdu.

Existujú teda rôzne spôsoby vnímania informácií. Všetky spolu vytvárajú harmonický a holistický obraz sveta, v ktorom je vítaná plnosť rozmanitosti. Je potrebné rozvíjať všetky kanály vnímania, ale robte to na základe vedúceho pohľadu. Potom bude akákoľvek ľudská činnosť úspešná, privedie ho k novým objavom a úspechom.

Informačné funkcie spočívajú v tom, že nejde o hmotu ani energiu, hoci odráža realitu v podobe rozloženia hmoty a energie v čase a priestore a procesov ich prerozdeľovania. ale informácie sú vlastnosť iba živých organizmov schopných zaznamenávať informácie. Informačný zdroj pretože živé organizmy sú zmyslové orgány.

Informácie nie sú podstatné, hoci si jej existencia vyžaduje (pôvodne - bielkoviny v tele organizmu). Spravidla platí, že čím je objekt hmotného sveta alebo proces zložitejší, tým viac informácií nesie a naopak, čím zložitejší je organizmus, ktorý informácie zbiera, tým viac možností jeho správania môže zodpovedať tej istej prijatej informácii.

Pojem a typy informácií

Vedomosti, získané aj uchované informácie o okolitých objektoch a javoch, sú životne dôležité pre všetky živé organizmy. Človek, na rozdiel od iných živých organizmov, dokáže využívať špeciálne zariadenia, ktoré umožňujú rozširovať poznatky, ktoré by nebolo možné získať zmyslami. Okrem toho môže človek použiť rôzne hmotné nosiče informácií, s ktorým môžete prenášať informácieďalší ľudia, ktorí neboli osobne prítomní pri zbere informácií, ale vo všeobecnosti majú záujem ich vlastniť.

Definícia informácie

existuje definícia informácie od K. Shannona, podľa ktorého:

definícia informácie je odstránená neistota, t.j. informácie, ktoré by mali do tej či onej miery odstrániť neistotu, ktorú má spotrebiteľ pred ich prijatím, rozšíriť jeho chápanie predmetu o užitočné informácie.

Väčšina informácií k nám prichádza zrakom a sluchom. Ale aj pachy, chuťové a dotykové vnemy nesú informácie. Keď napríklad zacítite pach spáleniny, zistíte, že vám v kuchyni zhorel obed, na ktorý ste zabudli. Známe jedlo ľahko spoznáte podľa chuti, odhadnete množstvo cukru či soli v jedle. Hmatom, teda kontaktom s pokožkou, rozoznávate známe predmety aj v tme, odhadujete teplotu vonkajších predmetov. Existujú teda rôzne spôsoby vnímania informácií osobou, spojené s rôznymi zmyslovými orgánmi, cez ktoré vstupujú:

• - prostredníctvom videnia dostávame informácie vo forme obrazu;
• - informácie sú vnímané uchom vo zvukovej forme;
• - prostredníctvom čuchu sú informácie vnímané vo forme pachov;
• - cez chuť - informácie z chuťových vnemov;
• - prostredníctvom dotyku - informácie vo forme hmatových vnemov.

Človek vníma informácie z okolitého sveta pomocou svojich zmyslov; je ich päť: zrak, sluch, chuť, čuch, hmat.

Väčšina informácií k nám prichádza zrakom a sluchom. Ale aj pachy, chuťové a dotykové vnemy nesú informácie.

Keď napríklad zacítite pach spáleniny, zistíte, že vám v kuchyni zhorel obed, na ktorý ste zabudli.

Známe jedlo ľahko spoznáte podľa chuti, odhadnete množstvo cukru či soli v jedle. Hmatom, teda kontaktom s pokožkou, rozoznávate známe predmety aj v tme, odhadujete teplotu vonkajších predmetov. Existujú teda rôzne spôsoby vnímania informácií osobou, spojené s rôznymi zmyslovými orgánmi, cez ktoré vstupujú:

prostredníctvom videnia dostávame informácie vo forme obrazu;

informácie sú vnímané sluchom vo zvukovej forme;

prostredníctvom čuchu sú informácie vnímané vo forme pachov;

cez chuť – informácie z chuťových vnemov; prostredníctvom dotyku – informácie vo forme hmatových vnemov.

Dá sa povedať, že zmyslové orgány sú informačné kanály medzi vonkajším svetom a človekom. Stratou jedného z týchto kanálov (napríklad zraku alebo sluchu) sa zvyšuje informačná úloha iných zmyslových orgánov. Je známe, že nevidomí počujú ostrejšie, zvyšuje sa pre nich význam hmatu.

Osoba si môže zapamätať alebo zapísať prijaté informácie, ako aj preniesť ich na inú osobu. Akú formu to má?

Ľudia medzi sebou najčastejšie komunikujú ústne alebo písomne, to znamená, že sa rozprávajú, píšu listy, poznámky, články, knihy atď. Písaný text sa skladá z písmen, číslic, zátvoriek, bodiek, čiarok a iných znakov, Ústna reč skladá sa aj zo symbolov. Len tieto znaky nie sú písané, ale zvukové. Lingvisti ich nazývajú fonémy. Fonémy tvoria slová, slová tvoria frázy. Medzi písanými znakmi a zvukmi existuje priamy vzťah. Koniec koncov, reč sa prvýkrát objavila a až potom - písanie. Na to je potrebné písanie na fixáciu ľudskej reči na papieri. Samostatné písmená alebo kombinácie písmen označujú zvuky reči a interpunkčné znamienka - pauzy, intonáciu.

Veľmi zaujímavá história písania! Písmo, ktoré používame my a väčšina európskych krajín, sa nazýva zvukové písanie. To, čo bolo povedané vyššie, platí pre zvukové písanie. Čínske písmo sa však nazýva ideografické. V ňom jedna ikona (často sa nazýva hieroglyf) označuje slovo alebo významnú časť slova. Japonské písmo sa nazýva slabičné. Tam jedna ikona predstavuje slabiku.

Najstaršia forma písma, ktorá pochádza od primitívnych ľudí, sa nazýva piktografia. Jeden piktogram je obrázok, ktorý predstavuje koncept alebo dokonca celé posolstvo Piktogramy sa dnes často používajú. Napríklad všetky známe dopravné značky sú piktogramy.

Jazyky sú prirodzené a formálne

Ľudská reč a písanie úzko súvisia s pojmom „jazyk“. Nemyslí sa tým samozrejme rečový orgán, ale spôsob komunikácie medzi ľuďmi. Hovorené jazyky majú národný charakter. Existujú ruské, anglické, čínske, francúzske a ďalšie jazyky. Lingvisti ich nazývajú prirodzené jazyky. Prirodzené jazyky majú ústnu a písomnú formu.

Okrem hovorených (prirodzených) jazykov existujú aj formálne jazyky. Spravidla ide o jazyky nejakej profesie alebo oblasti vedomostí. Napríklad matematickú symboliku možno nazvať formálnym jazykom matematiky; hudobná notácia je formálnym jazykom hudby.

Jazyk je symbolický spôsob reprezentácie informácií. Komunikácia v jazykoch je proces prenosu informácií vo forme znakov.

Takže osoba prezentuje informácie pomocou rôznych jazykov. Je možné uviesť príklady rôznych spôsobov symbolickej reprezentácie informácií, ktoré nahrádzajú reč. Napríklad hluchonemí ľudia nahrádzajú reč gestami, gestá dirigenta sprostredkúvajú informácie hudobníkom. Rozhodca na športovisku používa určitý posunkový jazyk, ktorý je hráčom zrozumiteľný.

Ďalšou bežnou formou prezentácie informácií je grafická forma. Sú to kresby, schémy, kresby, mapy, grafy, schémy. Pri štúdiu mnohých školských predmetov aktívne využívate takéto grafické informácie. Viditeľnosť grafických informácií uľahčuje pochopenie ich obsahu. Zhrňme si formy prezentácie informácií.

Formy prezentácie informácií osobou:

• - text v prirodzenom jazyku v ústnej alebo písomnej forme;
• - grafická forma: výkresy, schémy, výkresy, mapy, grafy, schémy;
• - formálne jazykové symboly: čísla,

matematické vzorce, poznámky, chemické vzorce, dopravné značky atď.,

Informácie z vonkajšieho sveta človek vníma pomocou všetkých zmyslov. Zmyslové orgány sú „informačné kanály“, ktoré spájajú človeka s vonkajším svetom.

Jazyk je symbolická forma reprezentácie informácií. Jazyky sú prirodzené a formálne.

Osoba uchováva informácie alebo si ich vymieňa s inými ľuďmi v prirodzených jazykoch, formálnych jazykoch, v grafickej podobe.

Písanie je najdôležitejším spôsobom uchovávania a prenosu informácií. V dejinách ľudstva sa formovali tieto formy písma: zvukové, slabičné, ideografické, obrazové.